Bez lásky je človek ako mŕtvola na dovolenke... 
(Erich Maria Remarque)

My real dream...

15. prosince 2010 v 21:07 | Miňa Pitbullko :) |  Jednorázovky
Keď už som teda dala kamarátovu básničku, tak som sa rozhodla, že sem dám aj moju jednorazovku, ale od frerardu a všetkého ostatného to je dosť odlišné...

Prajem príjemné čítanie.

Vaša Miňa Pitbullko :)

73


Práve sa skončil jeden z krásnych teplých, letných dní. Ukladám sa do postele. Bol som s kamarátmi a priateľkou na kúpalisku. Tak super deň som už dlho nezažil. Stále nad tým premýšľam až pomaly usínam. Keď sa mi prisnil sen. Stál som v strede niečoho a zároveň ničoho, no bola tam tma. Zrazu som zbadal svietiť malú bodku na konci ničoho. Rozbehol som sa za svetlom. Po chvíli mi už vypovedali sily, ale stále som šiel rýchlym krokom. Pomaly som sa približoval, keď som zbadal na začiatku svetla dve postavy. Z takej diaľky som nevedel určiť presne kto tam je, no vedel som, že je to dievča s chlapcom v objatí. Znovu som sa rozbehol, tentokrát za nimi, aby som sa spýtal kde to som. Ako som prišiel bližšie zamrzol 
som na mieste. V tom okamihu som nevedel či odtiaľ utiecť alebo ísť ďalej. Bola to moja priateľka, Cathrina, s mojím najlepším kamarátom Blackom. Šiel som teda za nimi. Najprv si ma nevšimli, 
lebo som bol stále v tme. Vyšiel som, teda von z tmy. Keď ma zbadali, zľakli sa, no potom som si dal dolu kapucňu a zbadali kto som obaja zostali ako prikovaní na svojom mieste kde stáli. 
Nemohol som sa na nich pozerať, povedal som im rozčúleným hlasom:

"Prečo ste mi to nepovedali?"

"Láska, prepáč..." nestihla to ani dopovedať a ja som jej skočil do rečí.

"Mohli ste mi to aspoň povedať, ja by som vám vôbec nezavadzal, ale s týmto ste ma obaja sklamali," 
dodal som hlasom, v ktorom bolo počuť smútok.

"Taylor, prosím, nehnevaj sa!" povedal 
mi Blake.

V tom som sa zobudil celý spotený a ešte viac unavený. Snažil som sa spomenúť, čo sa mi snívalo. Na nič som neprišiel, dokonca ani keď som sa sprchoval. Nechal som to teda tak a pobral som sa za kamarátmi na ihrisko, kde sme sa mali stretnúť. Išli sme do opustených skladísk niektorý išli okolo a ostatní šli cez tunel. Ja s Mathewom, Anthonym, Edwardom, Michaelou a so Sydney. A zvyšok šiel okolo. Mathew s ďalšími začali byť dosť pozadu, mal som pocit, že som tu už niekedy bol i keď som tu prvý krát. Cítil som sa nesvoj, tak som pridal do kroku. Zbadal som na konci tunela dve osoby v objatí. Myslel som si, že je to Chase s Caroline. No ako som prišiel bližšie, zamrzol som na mieste a nevedel som čo mám robiť. Tak som na nich len skríkol:

"Vy si hovoríte najlepší priatelia?" vbehol som späť do tmy. Spadol som na zem, začal plakať ako malé dieťa.

"Prečo ma Cathrina podviedla s mojím najlepším priateľom Blakom? A ako to on vôbec mohol dovoliť? Ja to vôbec nechápem, čo som komu spravil?" nevedel som nad tým prestať uvažovať. 

Počul som kroky, ktoré sa ku mne približovali. Boli to pomalé, ladné pohyby, veľmi dobre som ich spoznal. Bola to Cathrina, moje dievča, čo ma práve podviedla s mojím najlepším kamarátom.

"Taylor, láska moja, prepáč mi to, neviem prečo som to spravila."

"Mňa to nezaujíma, ale spravila si to a naozaj ma to štve! Môžeš mi povedať v čom je Blake lepší ako ja? A čo som ti spravil, keď som si toto zaslúžil?"

"Tay, ty si nespravil nič to ja. A Blake nie je lepší ako ty. Keď ja som s ním začala zo srandy flirtovať. On ma pobozkal a vtedy si nás našiel ty."

"Prečo si to robila?"

"Chcela som vedieť ako zareaguje, no toto som nečakala a už vôbec nie to, že to uvidíš."

"To je neuveriteľné! Takže si to robila naschvál. Nečakala si, že sa tam objavím. No a po tomto čakáš, že ti to odpustím a všetko bude v poriadku?"

"Nie to naozaj nečakám. Prišla som si pre tvoju odpoveď a definitívny koniec."

"A ty si myslíš, že je to také ľahké? Ja nie som predsa človek bez srdca!" povedal som už rozčúleným hlasom.

"To si nemyslím, len chcem vedieť čo teda a ako to bude."

"Nechaj ma chvíľu tak, musím nad tým popremýšľať. Potom za vami prídem."

Cathrina sa postavila a odišla od svetla, zatiaľ čo ja som sa viac posunul do tmy. Zavolal som Edwardovi, ten mi bude vedieť poradiť. On si to už raz prežil. Zbadal som postavu a zakričal som:

"Ďakujem braček, že si za mnou prišiel."

Keď postava prišla bližšie, zostal som zaskočený.

"Ako sa vôbec opovažuje za mnou prísť?" hovoril som si v duchu.

Prepáč, teba som tu nečakal." Povedal som mu zastretým hlasom.

"Čakáš niekoho? Mám odísť?" opýtal sa.

"Áno, bol by som rád keby si odišiel. Niekoho čakám." nezrozumiteľne som zašomral. No zrejme ma počul. Bez slova sa otočil a vykročil smerom k svetlu. Tentokrát za mnou už prišiel Edward. 

"Ahoj Edward, ďakujem, že si prišiel.""Čauko Taylor, za tebou prídem vždy. 
Rád ti pomôžem, ak budem vedieť ako."

"Prosím ťa, nevieš mi poradiť čo mám spraviť? Práve som videl Blacka s Cathrinou sa bozkávať."

No takže, ja by som sa s ňou rozišiel, aby som nebol ako piate koleso u voza. Nemiešal by som sa im do vzťah. Síce ti to mohli povedať a nie to riešiť takto. No všetko závisí od teba. Povedal som ti môj názor."

"Dobre ďakujem, idem za ňou" povedal som mu vďačne.

"Nemáš začo, som rád, že som ti pomôžem." odpovedal mi. 
"Aspoň som práve zistil, kto je pravý kamarát." Podal som mu ruku a objal ho. Pobrali sme sa za nimi do svetla...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama