Bez lásky je človek ako mŕtvola na dovolenke... 
(Erich Maria Remarque)

Unknown 2. časť

25. prosince 2009 v 21:30 | Mišpuli |  Frerard stories
Čaute všetci!!!
Takže tu je druhá časť mojej story.
PRAJEM PRÍJEMNÉ ČÍTANIE!!!!



Frank: Odišiel som dozadu so sklonenou hlavou a smutným výrazom na tvári. Odtiaľ som len pozeral ako odchádzajú a keď tá baba vyšla von, on sa otočil a zakýval mi. Určite si všimol ako som sa rozžiaril tak som mu odkýval. Potom sa mi deň už len vliekol, až som myslel, že sa čas zastavil. Nevedel som sa dočkať kedy bude koniec smeny. Keď som už pomaly končil, tak zrazu prišiel ten chalan čo tu bol ráno s tou babou, ale tentokrát si sadol úplne do prvého stola pre dvoch a objednal si kávu. Potom si ma dal zavolať a povedal mi: "Ahoj, ja som Gerard a ty sa ako voláš?" Ja som len nechápavo pozeral a bol som ako primrznutý. Keď som sa prebral tak som mu odpovedal na otázku: "Ja som Frank, teší ma." "Aj mňa teší, Frankie." To bolo prvýkrát čo ma tak niekto oslovil. Ale páčilo sa mi to, tak som mu to hneď povedal: "To bolo prvýkrát čo ma, tak niekto oslovil." "Prepáč, ak ti to vadí." Povedal. Jasné, že mi to nevadilo, veď to bol najkrajší akého som kedy stretol. "Nie, nevadí mi to."
Gerard: Keď sme odchádzali, tak ten čašník sa mňa len smutne pozeral dobre, že sa nerozplakal. Tak som zakýval. Potom som šiel Lyn-z odviezť do nákupného centra chvíľu som s ňou pobudol, kúpil som jej retiazku. Išiel som späť do tej kaviarne. Sadol som si k prvému stolu pre dvoch a objednal si kávu. Dal som si ho zavolať a povedal som mu: "Ahoj. Ja som Gerard a ty sa ako voláš?" Úplne onemel iba na mňa nechápavo pozeral. Keď sa prebral zo šoku a odpovedal mi na otázku: "Ja som Frank, teší ma." "Aj mňa teší, Frankie." Zdala sa mi tá prezývka trochu priteplená, ale už som ju vyslovil a nemohol vrátiť. Keď v tom mi povedal: "To bolo prvýkrát čo ma tak niekto nazval." Ja som mu na to hneď povedal: "Prepáč, ak ti to vadí." Už som vedel, že som spravil chybu, no on povedal: "Nie nevadí mi to." A ja som sa veľmi potešil. On si sadol predo mňa a ja som sa pozrel na hodiny, ale nechcel som veriť vlastným očiam, že už bolo desať hodín. No Frank povedal, že spíše kasu a môžeme tu zostať sedieť. Ja som mu hovoril, že môžeme, ale ak mu to vadí nech mi povie. On sa na mňa smutne pozrel a povedal: "Keby mi to vadilo tak ti to poviem hneď a nebudem tu s tebou strácať čas!" Skôr mi ten koniec znel naštvane, a nie smutne. Tak som mu hneď povedal: "Dobre fajn, ale nerozčuľuj sa, ja to pochopím." A chytil som ho za ruku. On ju dal preč, ale prišiel za mnou a chytil ma zozadu za boky, ja som sa k nemu otočil a on mi vlepil jeden bozk...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama