Bez lásky je človek ako mŕtvola na dovolenke... 
(Erich Maria Remarque)

Unknown 1. časť

20. prosince 2009 v 20:03 | Mišpuli |  Frerard stories
Príjemný večer prajem!!!
Prepáčte, že som dala taký názov aký má, ale zatiaľ nemám žiadný vymyslený.
No do budúcna ho zmením takže nemajte strach :).
A len tak pre informáciu toto je moja prvá story ešte ani sama neviem koľko bude mať častí postupne to budem prepisovať, ak budem mať čas, ale zatial vám prajem príjemné čítanie prvej časti :).


Frank: Volám sa Frank Iero pracujem v kaviarni ako čašník. Dni, ktoré strávim v práci sú veľmi jedno tvárne. Už to pre mňa je ako súčasť života. Jedného dňa som bol už dosť znudený a v tom som si všimol, že do kaviarne vstúpil jeden chalan aj s babou. Chalan bol naozaj pekný, mal čierne vlasy a ofinu spustenú cez pravú časť čela a jemne sa mu dotýkala oka. Šiel som za nimi a spýtal som sa: "Objednáte si niečo?" a usmial som sa naňho. "Áno, dali by sme si dvakrát kávu." "A to je všetko?" "Áno, ďakujem."
Gerard: Dnes je sobota a vybrali sme sa spolu s Lyn-z do kaviarne, pretože Lyn-z povedala, že vyzerá byť pekne a slušne. Vošli sme dnu a zbadal som toho čašníka, čo tam stál, vlasy mal podobné
tým mojim. Mal ich čierne ako uhoľ. Ako sme si sadli prišiel za nami a spýtal sa: "Objednáte si niečo?" Keď som zdvihol hlavu všimol som si tie jeho zeleno-hnedé oči a ešte krajšie tetovanie škorpióna na pravej strane krku. Potom sa na mňa usmial som zostal zmätený, pretože som sa naňho naspäť usmial, ale mne to skôr pripadalo ako priteplený úsmev. Určite si o mne myslí že som blázon. "Áno, dali by sme si dvakrát kávu." odpovedal som mu na otázku. "A to je všetko?" "Áno, ďakujem."
Frank: Vrátil som sa za pult a začal som rozdýchavať z toho jeho úsmevu. Spravil som kávu a odniesol som im ju. Pekne mi obaja poďakovali. Keď dopili chvíľu tam ešte sedeli a rozprávali sa. Potom som šiel za nimi zobrať šálky a chalan ma poprosil či im nedonesiem účet. Povedal som im: "Áno, hneď to bude." "Ďakujem." Povedal mi milým hlasom. Odišiel som dozadu priniesol som mu ho a usmial sa naňho. Podal mi peniaze a tiež sa usmial.
Gerard: Ako sme s Lyn-z dopili kávu chvíľu sme tam sedeli a rozprávali sa. Potom prišiel za nami ten čašník zobral šálky, tak som ho poprosil o účet. On mi odpovedal milým, ale zároveň smutným hlasom: "Áno, hneď to bude." "Ďakujem." Povedal som mu tiež milým hlasom. Potom odišiel dozadu. Keď sa vracal vyzeral smutný, no som nepochopil prečo je smutný. No pristúpil k stolu a podal mi účet a usmial sa na mňa tak som to hneď pochopil. Ja som mu podal peniaze a tiež som sa naňho usmial.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama