Bez lásky je človek ako mŕtvola na dovolenke... 
(Erich Maria Remarque)

Deň,ktorý sa nemal stať...

24. listopadu 2009 v 23:09 | Mišpuli |  Jednorázovky
Vštkých vás zdravím,
síce nie som profík, ale snažím sa. Dúfam, že sa vám bude páčiť moja prvá jednorazovka, ktorá je venovaná mojej "lesbickej"BFF ona už vie o čom je reč. Ale už nebudem dlho zdržiavať a prajem príjemné čítanie.


Keď som nastúpil do školy všimol som si, že sa nič nezmenilo až potom mi oči padli na nového chalana v triede, ktorý sedel v poslednej lavici pri okne hneď vedľa mňa. Keď prišiel profesor do triedy povedal: "Predstav sa svojím spolužiakom." Zrazu sa chalan postavil a začal hovoriť: "Čaute, ja som Frank Iero bývam v Bellewille, som jedináčik." A už viem ako sa volá a aj kde býva. Cez prestávku pôjdem za ním a predstavím sa mu a v tom zazvonilo tak som aj išiel. "Čau, ja som Gerard Arthur Way." "Čau, nemáš ty náhodou brata Mikeyho?" "Áno mám prečo sa pýtaš?" "Lebo sa dnes ráno ku mne prihovoril." "To je celý Mikey."

*****




Po škole sme išli spolu domov. Zistil som, že Frank býva o dve ulice ďalej ako ja. Keď som prišiel domov tašku som hodil do kúta, pustil som si hudbu a ľahol na posteľ. Ani neviem ako, ale zaspal som. Ako každý iný deň som sa naraňajkoval a išiel som na zastávku. Počul som ako Mikey za mnou beží. Keď sme nastúpili do autobusu, tak som zbadal Franka a šiel som za ním. Cestou do školy sme sa rozprávali a dohodli sme sa že pôjdeme spolu von.

*****

Išli sme do jedného parku pri našom dome, sadli sme si na lavičku. Zrazu Frank povedal, že sa mu páčim. Najprv som to nepochopil, tak som sa ho spýtal ako to myslel. Keď mi to vysvetlil hneď som to pochopil. Ako sme odchádzali z parku držali sme sa za ruky a nikto nás nezaujímal aj keď sa po nás ľudia pozerali. Išli sme po ulici kde sme narazili na opustený domček a Frank povedal či sa tam pôjdeme pozrieť. Ja som mu povedal nech tam nejde. Bol to celkom pekný domček ale bol dosť zničený a schátraný hrozilo tam že sa zrúti tak som Franka vytiahol von, aby sa nám nič nestalo. Potom sme išli k nám, práve nebol nikto doma. Došli sme hore na poschodie, do pozadia som pustil Cancer, ľahli sme si na moju posteľ. Najprv sme sa len dlho rozprávali, keď sa zrazu Frank posadil a pobozkal ma, ja som mu bozk opätoval. Potom na mňa zvalil až sme prešli do drastického bozkávania. Pomaly prechádzal z vlasov, po krku, bruchu, a zastavil sa pri opasku a po pritom ma stále bozkával. Postupne mi začal rozopínať opasok, potom gombík na rifliach až nakoniec mi stiahol nohavice. To isté som mu spravil aj ja. V trenkách som mal už dosť velký problém udržať to. Povedal som mu: "Už to toľko nenaťahuj, lebo asi vybuchnem." "Gerard, ukľudni sa a nechaj to ma mňa." Povedal kludným hlasom. Ja som tu už nevydržal a surovo som mu stiahol trenky. On to po mne opakoval. Zrazu sa zohol a začal mi jazykom krúžiť v rozkroku a ja som už bol rád, že konečne začal. Keď dokončil to čo začal sa prosebným hlasom spýtal: "Naozaj si na to pripravený?" Ja som ho len pobozkal a už vedel odpoveď. A potom ako som ho pobozkal do mňa jemne vnikol. Ako to spravil, vykríkol som jeho meno, že to museli počuť aj susedia vedľa nás. Potom som ho dokončil s jazykom a on spravil to isté mne. Ľahli sme si vedľa seba na posteľ a Frank ma pobozkal. Potichu mi poďakoval do ucha tým jeho sladkým hlasom až to šteklilo.

*****

Na druhý deň sme znova išli dom parku na našu lavičku. Tam sme chvíľu sedeli a rozprávali sa. Frank povedal, aby sme sa išli pozrieť na ten domček. Ja som mal nejaké blbé tušenie, že sa niečo stane, ale aj tak som tam s ním išiel. Prišli sme tam a ja som mu povedal nech to nerobí. On ma len pobozkal a povedal, že sa mu nič nestane. Ja som ho pobozkal a povedal som: "Fajn, ale hneď sa vráť!" "Dobre len sa tam poriadne poobzerám lebo minule sme nestihli všetko a vrátim sa. Keď vošiel dnu ja som myslel, že sa zbláznim. Zrazu som počul ako niečo prasklo a strecha, do ktorej sa zaprel vietor sa prepadla dolu. Hneď som bežal dnu a hľadal som Franka. Keď som ho našiel bol privalený trámom zo strechy ale našťastie bol pri vedomí. Nevedel poriadne dýchať , tak som sa snažil ho odtlačiť. Aspoň trochu sami to podarilo a Frank povedal: " Pobozkaj ma naposledy ja už odchádzam." "Nie, Frank, ty nikam neodchádzaš zostaneš so mnou!" Povedal som so slzami v očiach a pobozkal som ho ako som mohol a on mi to opätoval. Frank upadol do bezvedomia. Potom prišla sanitka snažili sa ho oživiť, ale nepodarilo sa mu to nepodarilo a keď mi to povedali ja som myslel, že sa zabijem a tak som aj spravil vyšiel som na most a išiel som za Frankom.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama